Kultúra Lifestyle

Výlet do histórie Veľkej noci

Symboly Veľkej noci siahajú ďaleko do histórie (Foto: biblethruthlessons.com)
Symboly Veľkej noci siahajú ďaleko do histórie (Foto: biblethruthlessons.com)

Rok ubehol ako voda a máme ju tu. Áno, keď si myslíte, že je to jar (či alergia), je to jedna zo správnych odpovedí. Ale spolu s ňou je tu aj najdôležitejší sviatok kresťanov – Veľká noc. Dievčatá, osušky, náhradné sady oblečenia a nejaké to pohostenie pre kúpačov máte pripravené? Ale teraz poďme o tejto téme trochu vážnejšie, predsa len ide o najväčší sviatok kresťanstva.

easter-1217272_960_720
Kresťanský sviatok má v niektorých krajinách populárnejší charakter (Foto: pixabay.com)

Kde sa to všetko začalo…

Pôvod Veľkej noci sa odvodzuje zo starožidovského sviatku Pésah (obchádzanie). Vysvetlenie pôvodu slova „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia.

Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu.

Kresťanstvo spojilo pôvodné pohanské znovuzrodenie jari a príchod hospodárskeho roka s oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

Veľká noc sa slávi vždy po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti, z toho vyplýva, že termín je pohyblivý a všetko závisí od lunárneho cyklu.

Symboly Veľkej noci

egg-2119329_960_720
Čo všetko patrí k symbolom Veľkej noci? (Foto: pixabay.com)

Veľkonočný baránok    

Ide o tradičný symbol veľkonočných sviatkov. Symbol baránka bol veľmi rozšírený už v predkresťanskej tradícii v celej stredomorskej civilizácii ovládanej po tisícročia pastiermi. Kresťania vidia spojenie s pôvodne židovskou tradíciou sviatku Paschy, keď sa baránok zabíjal na pamiatku vyvedenia Izraela z egyptského otroctva.

Symbol kríža    

Symbol kríža nevznikol priamo v súvislosti s kresťanstvom a je omnoho starší. Poznali ho už starí Egypťania, Číňania aj Kréťania. Jeho význam bol univerzálny pre mnohé kultúry i náboženstvá. V chápaní prepojenia božského a ľudského sveta sa stal symbolom večnosti. Dnes je kríž najdôležitejším symbolom kresťanstva, pretože Kristus bol odsúdený na trest ukrižovaním.

Veľkonočný oheň a svieca           

Zapálenie veľkonočného ohňa je pre kresťanov počas Veľkej noci centrálnou udalosťou. Oheň sa zapaľuje a posväcuje na začiatku liturgie na Bielu sobotu pri obradoch Veľkej noci. Od veľkonočného ohňa sa zapaľujú veľkonočné sviece, ktoré sa potom v slávnostnom sprievode a za trikrát opakovaného spevu „Svetlo Kristovo“ vnesú do temného kostola. Svetlo je v mnohých kultúrach znamením života.

Veľkonočná svieca a slávnosť svetla na začiatku liturgie Vzkriesenia počas Veľkej noci má svoje korene v tradícii prvotnej cirkvi.

Veľkonočná svieca sa v liturgii zapaľuje iba počas 50-denného veľkonočného obdobia, teda od Veľkej noci do Zoslania Ducha svätého a pri krstoch, aby sa naznačilo, že každý krst súvisí s Veľkou nocou. Zapaľuje sa tiež pri pohreboch, symbolizujúc večný život.

Veľkonočné  vajíčko     

Vajíčko je tiež tradične spájané s Veľkou nocou, pretože vajce obsahuje zárodok života. Už odpradávna bolo vajce symbolom plodnosti, úrodnosti života a vzkriesenia v predkresťanských dobách. Je zreteľným symbolickým spojením so zmŕtvychvstaním Ježiša a kresťanskou Veľkou nocou.

Veľkonočný zajac

Už v Biblii sa hovorí o zajacovi ako o maličkom stvorení, ktoré je však múdrejšie nad mudrcov. Symbolizuje chudobných, skromných a pokorných, no aj napriek tomu sa kresťanstvo k nemu stavia s istým odstupom pre jeho užívanie ako symbolu zmyselnosti. V zahraničí je zvykom, že kmotrovia pozývajú deti k tzv. naháňačke veľkonočného zajaca. Podstatou tejto hry je hľadanie ukrytých vajíčok v záhrade.

ANKETA:
Ako to vyzerá u vás doma počas sviatkov?

Baška:
Zelený štvrtok sa u nás doma tradične nesie v duchu dokončovania príprav na Veľkú noc – pečie sa veľkonočný baranček a pascha, varí sa šunka a syrek, zdobia sa veľkonočné perníky. Na obednom stole, samozrejme, nesmie chýbať špenát a vajíčka. Na Veľký piatok je u nás v rodine prísny pôst, keď nekonzumujeme nielen mäso, ale ani vajíčka, mlieko a mliečne výrobky. V tento deň ideme do kostola na krížovú cestu, ale ja osobne som si posledné roky obľúbila živú krížovú cestu v centre mesta. Na Bielu sobotu veľkonočné jedlá nechávame posvätiť v kostole a stále dodržiavame pôst, ale už len od mäsa. Pôst sa u nás končí Veľkonočnou nedeľou, keď si na obed vychutnáme všetky veľkonočné dobroty. A na Veľkonočný pondelok, ako asi v každej slovenskej domácnosti, vítame oblievačov i šibačov a pokračujeme v maškrtení tradičných jedál.“

Michal:
Sviatky trávime tak klasicky, v kostole na veľkonočných obradoch a v rodinnom kruhu. V piatok sa väčšinou poberieme spoločne na poklonu k božiemu hrobu. Po posviacke jedál, ešte v sobotu večer, sa najeme do sýtosti. V nedeľu ráno sa poberieme na omšu, popoludní ideme ešte po návštevách. Pondelkové dopoludnie sa po omši tradične zídeme chlapci z dediny a ideme od domu k domu a oblievame dievčatá, no rok čo rok je ich menej, lebo sa pomaly vydávajú. Poobede sa už každý väčšinou poberá vlastnou cestou, po návštevách či za priateľkou.“

Monika:
„Veľkonočné sviatky budem tráviť predovšetkým v kruhu rodiny a nájdem si čas aj na stíšenie sa, ktoré podľa môjho názoru, je súčasťou veľkonočných slávností, pretože Veľká noc nie je len o oblievačke a prestretom stole. Je to aj o tom, že na chvíľu spomalíme a nebudeme hovoriť my, ale že tento čas bude chvíľu hovoriť (k) nám…“

Dominika:
„Ak bude počas sviatkov pekné jarné počasie, pôjdeme s rodičmi niekam do prírody. Z náboženskej stránky veľkonočné sviatky doma veľmi neslávime, ale tradičné špeciality si nenecháme doma ujsť (hrudka, šalátik, údeninky). V pondelok ešte strpím tých pár kvapiek ľadovej vody od brata.“

Lucia:
„Na veľkonočné sviatky sa veľmi teším, pretože sú po Vianociach mojimi najobľúbenejšími sviatkami. Tradične trávim sviatky v kruhu rodiny, pričom väčšinu času trávime v našom kostolíku. Osobne mám najradšej modlitbovú adoráciu, ktorú mávame so sviečkami o tretej ráno na Veľkonočnú nedeľu. Doobeda v nedeľu mávame ešte svätenie veľkonočných košíkov, ktoré sú plné dobrôt. Na veľkonočnom stole nesmie chýbať pascha, veľkonočná hrudka, šunka, slaninka, klobáska či chren. Dokonca do košíka prihodíme aj zopár maľovaných vajíčok. V pondelok očakávam kúpačov, ktorí nás chodia oblievať vodou. Za odmenu ich pohostíme dobrotami. Osobne je pre mňa ale podstatou sviatkov spájať ľudové zvyky s tým najpodstatnejším, duchovným základom, aby bola pre mňa Veľká noc skutočne Veľkou nocou.“

Priatelia, na záver vám v mene redakcie želám príjemné prežite veľkonočných sviatkov a do pozornosti odporúčam článok našej redaktorky Kristíny, ktorá vám pomôže s veľkonočnou výzdobou. Končiacim ročníkom želám načerpanie dostatočného množstva energie a síl do záverečných bojov so skúškami a štátnicami. Aj vám ostatným úspešné zavŕšenie školských povinností a úspešné skúškové obdobie.

Zdroj: Slovenský informátor; Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (TK KBS)

Dominik Verešpej

Študujem učiteľstvo dejepisu a slovenského jazyka a literatúry. Milujem jazdu autom, cyklistiku, výlety do prírody a cestovanie. Kultúra mi tiež nie je ľahostajná. Pasívny šport - to ja môžem.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *