Kultúra Spravodajstvo

Utorkový program Akademického Prešova ozvláštnil workshop a vizuálne príťažlivé divadlo

Divadlo P. A. T.: Untitled (Foto: Dominika Grošková)
Divadlo P. A. T.: Untitled (Foto: Dominika Grošková)

Druhý deň Akademického Prešova pokračoval opäť v divadelnom duchu. Dosky divadiel ovládli študenti základných a stredných škôl a študentské súbory. Návštevníci, ktorí sa venujú písaniu, sa mohli zapojiť do workshopu, ktorý si pripravili členovia redakcie KøD – konkrétne o divadle.

Dramatické doobedie v Divadle Alexandra Duchnoviča

Program utorkového dopoludnia odštartovali žiaci základných a stredných škôl, ktorí sa na doskách DAD popýšili svojím hereckým talentom, jazykovými schopnosťami a poctivo nacvičenými dramatickými dielami. 11. ročník Dramafestu – nesúťažnej prehliadky scénok, dialógov a dramatických útvarov v anglickom jazyku bol tradične organizovaný  Inštitútom anglistiky a amerikanistiky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity pod záštitou Zuzany Strakovej. Vystupujúci žiaci dostali v závere spätnú väzbu od odbornej poroty, ktorú tvorila Magdaléna Rázusová z Inštitútu anglistiky a amerikanistiky FF PU, Agnesa Kovalčíková z Gymnázia Tomáša Akvinského z Košic, Jana Biganičová, študentka na Inštitúte anglistiky a amerikanistiky FF PU a Milan Ferenčík, riaditeľ Inštitútu anglistiky a amerikanistiky FF PU.

„Veľmi sa teším, že sme sa tu opäť takto hojne zišli. Hoci vás z pódia veľmi nevidím, viem, že ste tu, počujem totiž vaše tlčúce srdcia, ktoré sa veľmi tešia, ako nám ukážete to, čo ste si pre nás nacvičili. Držím vám všetkým palce, aby vám to vyšlo presne podľa predstáv,“ povedala na úvod Zuzana Straková, hlavná organizátorka podujatia a oficiálne odštartovala 11. ročník Dramafestu.

Témy kreatívnych predstavení boli aktuálne, veľmi trefné, moderné a v neposlednom rade zábavné a vtipné. Na pódiu sa odohrala scénka z obľúbenej animovanej rozprávky V hlave, paródia Popolušky a objavil sa aj tradičný a vtipne podaný formát súťaže, ktorý môžeme denne vidieť na televíznych obrazovkách. Častými boli rovnako aj historické námety, najmä z tvorby Wiliama Shakespeara. Vystúpenia boli ozvláštnené spevom, tancom, vtipnými dialógmi a nápaditými kostýmami.

Vo všetkých deviatich dramatických predstaveniach sa odzrkadlila tvrdá práca a vynaložené úsilie nielen účinkujúcich žiakov, ale najmä učiteľov, ktorí sa snažia pozdvihnúť vyučovanie anglického jazyka na vyššiu úroveň a hravou formou učia svojich žiakov zbaviť sa strachu z rozprávania v cudzom jazyku.

V závere programu vyzdvihla predsedníčka poroty Magdaléna Rázusová najsilnejšie stránky jednotlivých predstavení a ocenila všetkách účastníkov drobnými darčekmi. Za najväčšie plusy považovala dôslednú výslovnosť, vtipné scenáre a kreatívne kostýmy. Povzbudila účinkujúcich, aby sa nebáli do ďalšieho ročníka popracovať na interakcii s publikom a sebavedomejšom vystupovaní.

Nielen divadelné predstavenia, ale aj zaujímavé workshopy

V utorok sa v rámci Akademického Prešova konal aj workshop na tému Trenažér redaktora divadelného časopisu, na ktorom prítomným študentom predstavili časopis KøD – konkrétne o divadle jeho šéfredaktor Milo Juráni a odborná redaktorka Martina Mašlárová. Tí okrem toho, že sa venujú tvorbe časopisu KøD, sú mnohokrát aj porotcami v rôznych súťažiach nielen pre ochotnícke divadlá, ale aj pre tie profesionálne.

Prítomní sa na začiatku dozvedeli niečo o tom, ako tento divadelný časopis funguje. Neskôr sa mohli na chvíľu stať aj jeho redaktormi, keď v praktickej úlohe mali vymyslieť dramaturgiu špeciálneho vydania, ktoré by sa zameralo na Akademický Prešov.

Workshop o chode časopisu o divadle (Foto: kød - konkrétne o divadle)
Workshop o chode časopisu o divadle (Foto: kød – konkrétne o divadle)

Šéfredaktor Milo Juráni okrem teórie a kritiky divadelného umenia na VŠMU vyštudoval aj enviromentalistiku. Zdanlivo sú to dve nespojiteľné veci. Celý môj príbeh sa začal v momente, keď som začal hrať v ochotníckom divadle v pomerne mladom veku. Tým, že bývam v Bratislave – Dúbravke, som bol jednou nohou v lese a tou druhou na doskách divadla. Keďže som vyštudoval odbor, ktorý je spätý s prírodou, tak sa to začalo u mňa lámať, preto sa snažím hľadať súvis medzi prírodou a divadlom. Ako môže divadlo reagovať na ekologické témy alebo ako môže ekológia vstupovať do architektúry divadelných budov a podobne. Teda snažím sa spojiť tieto dve veci,“ vysvetlil šéfredaktor, ako sa dostal k divadlu.

Večer tradične patril divadlu

Na rozohriatie“ pred divadelnými predstaveniami, ktoré trvali do neskorých večerných hodín, sa o 17.00 na Veľkej scéne DAD predstavilo Študentské divadlo Prešovskej univerzity s hrou Petra Gustáva Hrbatého Človek všetkých odevov. Inscenáciu vytvorili na motívy diela T. Dołęgu-Mostowicza – Kariéra Nikodéma Dyzmu.

Večer sa program presunul z Prešovskej univerzity do externých priestorov. Pred sochou Jána Pavla II. sa odohrala performancia Akčnej skupiny KSJaL Katolíckej univerzity v Ružomberku. V predstavení Proglas sa opakoval motív toho, že viera má hovoriť zrozumiteľnou rečou. Študenti predniesli prvú starosloviensku báseň v netypickom prostredí, aby zdôraznili jej odkaz aj pre súčasnosť. Báseň tým nadobudla nový charakter.

Program pokračoval v Konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove, kde vystúpil zmiešaný spevácky zbor Nostro Canto. Pod vedením Tatiany Kaniškovej funguje na pôde Prešovskej univerzity už od roku 2001. Vznikol z potreby študentov – učiteľov hudobnej výchovy. Repertoár zboru sa vyznačuje žánrovou pestrosťou – od skladieb z renesancie, baroka a romantizmu až po ľudové a jazzové piesne a evergreeny. „Zbor svojím spevom taktiež prispel k veľkolepej prezentácii Slovenska, keď sa v marci 2004 zúčastnil na tzv. Telemoste s pápežom Jánom Pavlom II. v Dóme sv. Martina v Bratislave, organizovanom pri príležitosti druhého európskeho dňa univerzít,“ informoval tajomník Rady pre umeleckú činnosť Prešovskej univerzity v Prešove Viliam Tarjányi.

Divadlo P. A. T. predstavilo vizuálne pôsobivú hru

V experimentálnej sále DJZ si návštevníci mohli pozrieť pohybovo-vizuálnu performanciu Untitled bratislavského Divadla P. A. T. Performanciu naznačujúcu pominuteľnosť fotografií, ktorá je inšpirovaná tvorbou fotografky Francescy Woodman, stvárnila herečka a režisérka Sláva Daubnerová. Francesca Woodman bola americká fotografka, ktorá sa preslávila čiernobielymi konceptuálnymi fotografiami. Často zachytávali jej nahé telo z rôznych uhlov alebo  v pohybe.

Rovnako ako slávna fotografka, aj herečka sa na javisku štylizuje do rôznych póz, pričom divák pozoruje proces tvorby umeleckej fotografie. Počas predstavenia nepadne jediné slovo, dej je doplnený o denníkové zápisky zosnulej fotografky. Čím viac sa javisková performancia stupňuje, tým intenzívnejšie pociťujeme emócie protagonistky. V prevedení Slávy Daubnerovej sa táto inscenácia zaradila medzi najlepšie hry sezóny 2012/2013. Divadelní nadšenci si tak mohli vychutnať vizuálne príťažlivé dielo s miernym nádychom kontroverzie.

IMG_4823
Na javisku sa odohráva príbeh americkej fotografky (Foto: Dominika Grošková)
IMG_4844
Hra prekvapila mnohými pútavými obrazmi (Foto: Dominika Grošková)

Čerešničkou na torte boli umelci zo Študentského divadla Prešovskej univerzity

V neskorších večerných hodinách sa návštevníci presunuli do Christianie, kde ich čakala monodráma Jána Jendrichovského – Storočie podľa Márie. Hra je osobnou výpoveďou života starej mamy herca, Márie Repkovej z Novej Ľubovne. Ako to už býva, život vie byť pretkaný šťastnými i smutnými momentmi, no aj chvíľami, ktoré nás navždy poznačia. Silný príbeh starej ženy je plný bolesti, humoru, viery a lásky. Hlboký zážitok z predstavenia sprostredkúva samotný prejav herca, ktorý je veľmi pôsobivý. Hra Storočie podľa Márie sa zapáčila aj Spišskému divadlu, ktoré ju zaradilo do svojho repertoáru. Posledný utorkový bod programu tvorilo vystúpenie Petra Gustáva Hrbatého a Jána Ďumbalu, počas ktorého predstavili Projekt ERROR 413 – Zhudobnenie Heineovo. 

Utorok teda priniesol umelecké zážitky z rozličného súdka, čo je dôkazom toho, že toto podujatie sa oplatí navštíviť.

Článok vznikol v spolupráci s Dominikou Bleščákovou, Dominikom Cenknerom a Natáliou Turcovskou. 

Dominika Grošková

Legenda hovorí, že sa dokáže premeniť z Evil Queen na SnowWhite - záleží od množstva kofeínu v krvi. Miluje kvety, kávu, bylinkové čaje a všetky knihy na svete, no najviac sa jej zrýchli tep pri severských kriminálkach. Taktiež zbožňuje predstavu, že jedného dňa svoju milovanú Škandináviu aj navštívi. U ľudí nenávidí aroganciu a nedostatok sebareflexie.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *