Rozhovory

Túlavé topánky unipákov: V dvojici sa cestuje najlepšie

(Foto: Tomáš Verbovský)
(Foto: Tomáš Verbovský)

A máme tu tretiu časť rubriky Túlavé topánky unipákov. Tentoraz precestujeme celú Európu, a to nie sami. Tomáš Verbovský, študent 3. ročníka pedagogiky a techniky, a jeho priateľka Dominika Lišková, prváčka na pedagogike a biológii, nám porozprávali o svojich spoločných cestách naprieč celou Európou.

Najdôležitejšia otázka: Kde všade ste boli?

Tomáš: Moje túlavé topánky ma zaviedli na mnoho krásnych miest. Mal som možnosť vidieť krajiny ako Česko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Belgicko, Luxembursko, Dánsko, Holandsko, Švédsko, Grécko, Egypt a Monako. S Dominikou sme navštívili Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu, Francúzsko a Španielsko.

Dominika: Spolu s rodinou sme prešli takmer celé Česko, nakoľko odtiaľ pochádza moja stará mama. Veľa sme teda cestovali na návštevy za rodinou. Vďaka škole som zasa mala možnosť navštíviť Budapešť, Annency vo Francúzsku, Chamonix, Grenoble a Paríž, taktiež takmer celé Taliansko. Neskôr moje výlety troška zmenili charakter a začala som veľa cestovať s Tomášom.

Čo bolo dôvodom začať cestovať?

Tomáš: Nebol to dôvod, ale skôr príležitosť. Už od mala sme ako rodina chodili často na dovolenky a rodičia ma viedli k cestovateľskému duchu. Ale najväčšiu príležitosť spoznať krásy Európy som mal v pätnástich rokoch vďaka povolaniu môjho ocka.

Dominika: Moja mamka stále tvrdí, že cestovanie mám v krvi. Od mala som neustále chcela niekam ísť, niečo spoznávať. Veľa možností mi dala stredná škola, počas ktorej som absolvovala jazykové pobyty, a tiež to, že s Tomášom máme cestovanie rovnako radi.

Túto fotografiu odfotila Dominika v Monaku (Zdroj: Tomáš Verbovský)
Túto fotografiu odfotila Dominika v Monaku (Foto: Tomáš Verbovský)

Čo sa vám na cestovaní páčilo najviac?

Tomáš: Najviac sa mi páčilo asi spoznávanie nových krajín a kultúr, špecifiká architektúry každej krajiny. Dá sa povedať, že určíte krajinu aj podľa výzoru domov a budov, čo je absolútne unikátne. Potom si človek, samozrejme, všimne aj správanie miestnych ľudí. Najväčšiu ochotu pomôcť som zažil asi vo Švédsku, keď sme hľadali  jednu firmu v Štokholme.

Dominika: Najkrajšie na cestovaní je objavovanie nového. V tomto sa úplne zhodujeme, pretože práve cestovaním sa človek často naučí viac ako memorovaním historických a kultúrnych udalostí krajín. Keď prídete do cudzej krajiny a snažíte sa komunikovať hlavne s domácimi, dozviete sa veľmi veľa zaujímavého. Krásny zážitok som mala na výmennom pobyte v Annency, kde sme dostali za úlohu od francúzskych učiteľov urobiť anketu o ich meste. Rozhodla som sa spýtať staršieho pána v obchodíku so suvenírmi, kde som nakoniec strávila takmer pol dňa. Ochotne mi pomohol, bol veľmi milý a usmiaty a samozrejme prekvapený, že aj cudzinci sa zaujímajú o ich mesto.

Ktorá krajina je vaša najobľúbenejšia?

Tomáš: Je ťažké určiť len jednu krajinu, ale ak môžem napísať moje 3 best of, tak to bude 1. Egypt, 2. Švédsko, 3. Chorvátsko.

Dominika: Mojou srdcovou záležitosťou je jednoznačne Francúzsko.

Švédsko je Tomášovou srdcovou záležitosťou (Zdroj: Tomáš Verbovský)
Švédsko je jednou z Tomášových najobľúbenejších krajín (Foto: Tomáš Verbovský)

Kde sa vám najviac páčilo? A čo konkrétne?

Tomáš: Povedal by som, že Egypt. Kopec archeologických miest, ktoré okúzlia svojou mohutnosťou a dominanciou. Stáť pri pyramídach a vidieť tu masu kameňa je niečo neopísateľné. Osobitý vzťah mám k Barcelone, v ktorej som strávil krásne chvíle s Dominikou. Kolumbov pamätník bol tým čarovným miestom, ktoré v nás prebudilo lásku.

Dominika: Mne osobne sa páčili všetky miesta, ktoré som mala možnosť navštíviť. Každé má iné čaro. V Ríme by to mohla byť atmosféra tvorená architektúrou, v Paríži zasa Eiffelova veža, Louvre. V Nice jednoznačne vedie výhľad na more, v Barcelone možno socha Kolumba, na ktorú máme s Tomášom krásne spomienky. No rovnako rada spomínam aj na zámok Hluboká, prípadne Lednice v Čechách. Je ťažké určiť jedno konkrétne miesto, pretože na každé z nich spomínam s úsmevom na perách.

Na Barcelonu majú len tie najkrajšie spomienky (Zdroj: Tomáš Verbovský)
Na Barcelonu majú len tie najkrajšie spomienky (Foto: Tomáš Verbovský)

Čo vás najviac prekvapilo alebo zaskočilo?

Tomáš: Najviac ma zaskočil obrovský rozdiel medzi sociálnymi triedami v Egypte. Ak stojíte za múrom 5-hviezdičkového hotela a sledujete bežný chudobný život ľudí na ulici a na druhej strane ten luxus a honosnosť v hoteli, je to zvláštne. Napriek tomu sú ľudia usmiati a pokorní.

Čo ma naopak najviac prekvapilo, bolo ponorenie hlavy do mora v Egypte. Bolo to niečo neopísateľné. Tisíce rýb rôznych druhov a veľkostí. Keď sme sa boli potápať na Gyftúne, bolo to ako strčiť hlavu do akvária, nádhera. 🙂

Tomáš navštívil aj legendárne egyptské pyramídy (Zdroj: Tomáš Verbovský)
Tomáš navštívil aj legendárne egyptské pyramídy (Foto: Tomáš Verbovský)

Dominika: Najväčším prekvapením bolo vždy prechádzať sa uličkami rôznych európskych miest a vidieť ten rozdiel oproti Slovensku. Vo väčšine prípadov ľudia žijú veľmi odlišne a celkovo si vedia zo života vziať viac ako len chodiť do práce, z práce a stále dookola. Keď sa prechádzate uprostred týždňa večernými uličkami, stretnete, samozrejme, veľa turistov, ale rovnako veľa domácich obyvateľov.

Ak by niekto chcel radu, ktorú krajinu by ste mu odporučili a prečo?

Tomáš: Veľmi to závisí od toho, čo očakávate od krajiny, ak chcete prírodu a pamiatky, tak Egypt, Švédsko, Rakúsko, Chorvátsko, Švédsko. Ak hľadáte skôr miesta na párty a zábavu, tak Španielsko – Lloret de Mar. Ak hľadáte romantiku, odporúčam Paríž a Barcelonu. 

Dominika: Nerada dávam odporúčania iným ľuďom, kam vycestovať, pretože k väčšine mojich obľúbených miest sa viažu krásne spomienky, čo ma dosť ovplyvňuje. Myslím však, že stojí za to vidieť každú krajinu, ktorú môžeme. Všade totiž nájdeme niečo iné, čo nás zaujme.

Kam plánujete cestu najbližšie?

Tomáš: Väčšinou nič „extra“ neplánujem a nechávam to na príležitosti, ktoré mi život prinesie, ale ak by som chcel vidieť niečo v dohľadnej dobe, tak je to Nórsko.

Dominika: Rovnako ako aj Tomáša, lákajú ma skôr severské krajiny, kde som zatiaľ nebola. Momentálne to však nie sú konkrétne plány, iba otvorené možnosti budúcnosti.

Ktorá je vaša vysnívaná krajina?

Tomáš: Myslím si, že som toho videl za svoj život už celkom dosť, no aj tak je Slovensko zatiaľ u mňa asi top. Síce sa tu žije ťažko a po vycestovaní za hranice si človek za rovnakú prácu zarobí niekoľkonásobne viac, ale sú tu ľudia, ktorých milujem.

Dominika: Najkrajšou krajinou je tá, kde mám svojich blízkych a ľudí, na ktorých mi záleží.

V ktorej krajine by ste si vedeli predstaviť žiť?

Tomáš: Keďže mám dobré kontakty vo Francúzsku a aj priateľka ovláda francúzsky jazyk plynule, z hľadiska perspektívy do budúcna asi Francúzsko.

Dominika: V ktorejkoľvek, kam by bol Tomáš ochotný ísť.

A už vieme, ako to bolo. Eiffelovka nespadla vďaka Tomášovi. :) (Zdroj: Tomáš Verbovský)
A už vieme, ako to bolo. Eiffelovka nespadla vďaka Tomášovi 🙂 (Foto: Tomáš Verbovský)

Čo netradičné, vtipné sa Vám na cestách prihodilo?

Tomáš: Príhod bolo veľa, ale najvtipnejšia sa mi stala, keď som určite prekonal svetový rekord v behu na obrovskom 7-poschodovom trajekte zo Švédska do Dánska. Naše auto bolo zaparkované na podlaží označenom – 2 a ja som po nasadnutí do auta zistil, že som si zabudol moju obľúbenú bundu v jedálni na 4. poschodí. Problém bol v tom, že obrovské dvere na lodi sa otvárali a autá museli plynulo opúšťať loď. Cesta hore do jedálne bola relatívne fajn, šiel som výťahom nahor a utekal na druhú stranu lode do jedálne. Dobehol som k stolu, kde sme sedeli, no moja bunda tam už nebola. Povedal som si, že je to škoda, prišiel som o super bundu. Pri behu naspäť som si všimol, že personál zriadil na jednom stole niečo ako straty a nálezy. Zobral som teda svoju bundu a utekal k výťahu, ktorý mi ušiel spred nosa a jediné riešenie bolo nájsť požiarne schodisko a utekať až dole. Priznám sa, že som skôr skákal po medziposchodiach ako išiel po schodoch. Samozrejme, schodisko nebolo hneď pri výťahu a tak, keď som vybehol na poschodie – 2, musel so zistiť, kde vlastne máme auto. Nastúpil som do auta a hneď sme sa pohýnali, lebo sme boli na rade. Ocko povedal, že nechápe, ako som to stihol, trvalo mi to len 2 minúty. Ak poznáte film Titanic a beznádej ľudí behajúcich po lodi, máte predstavu o tom, ako som asi vyzeral. Mal som vtedy 15 rokov. 😀

Dominika: Jedným z top zážitkov bol jednoznačne výmenný pobyt vo Francúzsku, spojený s návštevou Paríža. Ako väčšina turistov, aj my sme chceli vidieť Eiffelovku. Druhý deň nášho výletu sme sa teda na ňu rozhodli ísť. Boli sme veľká skupina (približne 50 ľudí). Lektorka nám dala presné inštrukcie o tom, kde a kedy sa stretneme, nakoľko nemalo zmysel, aby sme sa držali pokope. Všetko bolo v najlepšom poriadku, až pokým sme nemali zísť dolu. Ak si myslíte, že na najvyššom poschodí Eiffelovej veže sa nedá stratiť, ste na omyle, vôbec to nie je zložité. Trvalo nám skoro pol hodinu nájsť výťahy a cca ďalšiu pol hodinu, kým sme z druhého poschodia zbehli dole. Nakoniec sa nám to však úspešne podarilo a od tej doby cestujem iba s Tomášom. S ním mám záruku, že sa nestratím. 😀

Precestoval/a si mnoho krajín? Navštívil/a si netradičné destinácie, ktoré v tebe zanechali spomienky a príhody? Nenechaj si ich len pre seba. Podeľ sa o ne s nami. Daj svoje rady a tipy na skvelé výlety či dovolenky všetkým UNIPÁKOM. Napíš nám správu a my ťa vyspovedáme.

Tento článok vznikol v spolupráci s Michaelou Valikovou.

Janka Grušková

Študentka mediálnych štúdií, milovníčka rockovej hudby a dobrých kníh. Vášnivá fotografka, ktorej snom je odísť na sever Európy a stať sa spisovateľkou. Vo voľnom čase rada vymýšľa nové recepty a pečie, taktiež sa venuje hand made tvorbe.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *