Kultúra

Terapia čajom

Pretože rozhovor je najlepší liek (Foto: Iva Tomečková)
Pretože rozhovor je najlepší liek (Foto: Iva Tomečková)

Komiksová tvorba nie je len o superhrdinoch a zloduchoch, o dobre a zle alebo o nebi a pekle. Ukazuje nám aj každodenné problémy normálnych ľudí, ktorí nevedia, ktorým smerom sa vydať. Presne takýmto tvorcom je David Rubín a jeho komiks Čajovňa u malajského medveďa.

Bolo 28. 12., môj meninový deň, keď som s Marcelom v kníhkupectve prehľadávala komiksy s nádejou, že sa mi nejaký zapáči a bude darčekom odo mňa pre mňa. Vyberala som naozaj dlho. Do oka mi však padlo meno autora, ktorého som doteraz nepoznala. Jediné, čo som sa o ňom dozvedela, bolo, že je Španiel. Ja aj moja peňaženka sme mu napokon dali šancu, čo určite neľutujem.

Davidove príbehy ma zaujali svojou jednoduchosťou a ľudskosťou, ktorá z nich vyžarovala. Láska, smrť, zdravie, no najčastejšie strata rodiny. Aj to lieči vo svojej psycho-animickej ordinácii medveď Sigfrido, ktorý je chápavý, pokojný a tolerantný voči všetkým svojim zákazníkom. Každý deň k nemu prichádzajú ľudia, zvieratá a iné tvory. Spája ich jedna vec. Bolesť, ktorej sa nevedia zbaviť.

Sigfridova pokojná povaha zahojí každé trápenie (Foto: Iva Tomečková)
Sigfridova pokojná povaha zahojí každé trápenie (Foto: Iva Tomečková)

V knihách sme mnohokrát zvyknutí na šťastný koniec. Prečo tomu tak vo viacerých jeho príbehoch nie je? Chce vo svojich čitateľoch vyvolať emóciu, ktorá je pri každej umeleckej tvorbe tá najdôležitejšia. Možno práve negatívna má najväčší vplyv. Ani Sigfrido nemá život, aký si vysníval. To, čo mu zmenilo život od základov, je opísané v príbehu Svetluška.

Ak by som si mala vybrať najlepší príbeh tejto zbierky, nedokázala by som odpovedať. Príbehy ako Zemiaky, Anton v plameňoch a Nepriestrelná vesta pre dcérušku sú ukážkovým príkladom toho, čo dokáže človek pre rodinu a jej život urobiť. Avšak ukončenia rozprávania sú šťastné len pre hlavných aktérov konkrétneho príbehu. Ich príbehy vyvolajú v ľuďoch rodinného typu tie najsilnejšie emócie.

Kresby sú na komiksoch po príbehoch najdôležitejšie (Foto: Iva Tomečková)
Kresby sú na komiksoch po príbehoch najdôležitejšie (Foto: Iva Tomečková)

To, čo komiks dotvára, je, samozrejme, kresba. Postaral sa o ňu samotný David Rubín. Skvelo ukázal, že kreslenie je jeho vášňou. Emócie, ktoré prejavujú jeho postavy, dokázal znázorniť a ukázať ľuďom tak dobre, že na svoj prejav nepotrebuje zložité 3D animácie. Zaručili mu  tak nomináciu na najlepšiu kresbu na medzinárodnom komiksovom festivale v Barcelone v roku 2007.

Škoda, že komiksy takéhoto typy nie sú na Slovensku dostupnejšie. V kníhkupectvách ich často nenájdete, sú vypredané alebo predajcovia nemajú ani tušenia, čo od nich žiadate.

Rozprávanie Sigfrida je však jednoznačne najlepší meninový darček odo mňa pre mňa.

Iva Tomečková

Stále usmiata osoba. Veľká milovníčka seriálov, severských thrillerov, slovenskej povinnej literatúry, tvrdej hudby a animovaných filmov. Všetko je to v dokonalej harmónií. (Možno) Najväčšou inšpiráciou je pre mňa študentský život a prechodné bývanie na internáte v bojových podmienkach. :D

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *