Lifestyle Rozhovory

Rozhovor o prvom bezobalovom obchode v Prešove

Zakladateľky obchodu Foto: FB Odvážene – prvý bezobalový obchod v Prešove
Zakladateľky obchodu Foto: FB Odvážene – prvý bezobalový obchod v Prešove

Svoj ekologický nápad o bezobalovom obchode Odvážene v Prešove sa rozhodli zrealizovať Laura Martinková a Michaela Šlosárová. Obe sa snažia podporovať myšlienku separovania a kompostovania, a tým znížiť dopad na naše životné prostredie. Spolu dúfajú, že oslovia aj iných.

Plastové fľaše, igelitky alebo umelohmotné obaly na jedlo nájdeme v každom supermarkete. Nie je preto dôvod čudovať sa, že plast tvorí až 45 % objemu domácich odpadkov. Laura a Michaela sa tomuto problému začali venovať a chcú ukázať, ako sa to dá aj bez zbytočného odpadu. Obe doma používajú čo najmenej obalov a Laura je lektorkou enviromentálnej výchovy na školách.

Ako ste sa dostali k myšlienke založiť bezobalový obchod?

Laura: „Mňa inšpirovalo , že ľudia sa stále na niečo vyhovárajú, že sa im nedarí, lebo niečo majú, niekto im niečo povedal. Zvaľujú niečo na vládu, že je podľa zákona takto, je to na niekom a už ma to prestalo baviť počúvať. Povedala som si, že poďme začať každý od seba a na nikoho sa nevyhovárajme. A keď to začnem robiť ja, môžem byť celkom príjemným príkladom pre ostatných. S Miškou si myslíme, že práve pozitívna vlna sa šíri rýchlo. Keď jeden človek začne, ostatní sa pridajú a tiež v tom vidia zmysel.

Michaela: „Akoby ste niečo učili dieťa. Niečo mu ukážete a ono to urobí. A tak sme zistili, ako pozitívne ovplyvňovať okolie. Má to reálne zmysel a ľudia sa začínajú zaujímať. Bol to pre nás hnací motor.

Aké kroky má spraviť začiatočník, ktorého by nadchla myšlienka, ako najmenej vyprodukovať odpad?

Laura: „Prvé kroky by boli rozhliadnuť sa po svojej domácnosti a porozmýšľať, či tie všetky veci doma vlastne potrebujeme. Ak nie, je dobré ich začať triediť, alebo darovať niekomu, kto to naozaj používa. Zamyslieť sa, či pri nákupe všetky tie veci musíme mať. Hovorí sa, že reklama je len opakované klamstvo. Teda, či je naozaj tak, že človek nepodľahol tomu, aký má pekný obal, alebo si veci kupujeme kvôli tomu, že tie veci potrebujeme. Úplne najjednoduchšie kroky, ktoré človek môže spraviť, sú, že začne používať plátené tašky. Igelitové sú už spoplatnené, takže ľudia začali používať plátené. Nikto však nemyslí na mikroténové vrecúška na pečivo.

Michaela: „Je potrebné si pozrieť, koľko vecí reálne máme v kúpeľni. Uvidíme tam množstvo plastových nádob, pritom by to šlo aj bez nich. Na Slovensku je teraz veľa lokálnych značiek, ktoré začali vyrábať prírodnú kozmetiku  a zaoberať sa obalmi, ktoré sú kompostovateľné, alebo ich dávajú do vratných obalov. Takže určite sa to dá, ale je potrebné vždy nejakú cestu nájsť. Je potreba vystúpiť z komfortnej zóny a uvedomiť si, čo sa dá urobiť inak a urobiť si z toho nejaký zvyk.

Laura, vy ste lektorkou enviromentálnej výchovy na školách. Ako priblížite tento problém deťom?

Laura: „Keď idem do škôl rozprávať o separovaní, ako si balíme chlieb a podobne, tak prídeme na to, že naňho používame ročne takmer tristošesťdesiatpäť igelitových vreciek a tristošesťdesiatpäť rukavíc na ruku. Tú máme na ruke asi len päť sekúnd, kým ten chlieb dáme do igelitového vrecka. Keď to chceme urobiť inak a nemať ich toľko, zoberieme si jedno ľanové vrecúško, ktoré je priedušné, prírodné a môžeme ho používať znovu a znovu. Navyše, chlieb v ňom neplesnie.

Čomu by sme sa mali vyhnúť?

Laura: „Ideálne je vyhnúť sa jednorázovosti. Či už beriem do ruky slamku, alebo hocičo iné, tak si musím uvedomiť, že ten výrobok bol niekde vyrobený. Potom prišiel k nám,  ja ho použijem na pár sekúnd a hneď ho vyhadzujem. Vznikne z toho odpad, ktorý je problematický. Buď sa separuje, alebo nie, spaľuje sa a stále to ide dookola.

Michaela: „Človek by si mal uvedomiť, že keď kúpi nejakú vec, tak platí najmä za obal a potom za jeho spotrebu. Ak si ju kúpi bez obalu, platí len za tú surovinu.

Ako prebiehajú prípravy na obchod? Čím bude ešte odlišný?

Laura: „Sú nejaké podmienky, ktoré musí priestor splniť, aby sa náš obchod mohol realizovať. Nechceme však, aby to bol len obchod. Chceme mať miestnosť na workshopy a rôzne prednášky práve k bezodpadovému životu. Keď s tým človek začína je z toho zmätený a skúša kadečo možné. Tiež sme si tým prešli, takže vieme poradiť a posunúť odborné informácie, čo ešte treba doladiť a podobne. Priestor máme vyhliadnutý a už len čakáme, či bude schválený hygienou.“

 

 

Kristína Minárová

Študujem mediálne štúdiá. Milujem knihy, filmy, múzeá, rockové koncerty a festivaly. Dá sa povedať, že vždy mám na všetko čas, no napriek tomu nič nestíham.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *