Čierne vlasy, nevidiace oči, padajúce nohavice, vybíjané opasky. Tínedžerská základňa, no zároveň terč posmeškov. Dnes ich už nevídame – čo sa stalo s emákmi?
Na začiatku tohto článku vás musím upozorniť, že nasledujúce slová budú deprimujúce. Chcem vás poprosiť, aby ste si na zdokonalenie atmosféry popri čítaní pustili niektorú z kapiel: My Chemical Romance, Blink-182, Good Charlotte, Green Day alebo moju obľúbenú – Simple Plan. A teraz, v plnej výzbroji, hor sa na prvú fotografiu.
Dievča odeté v čierno-bielej kombinácii skláňa hlavu, aby svet videl jej smútok, cítil jej bolesť a pripomenul si, aký ťažký život dokáže byť. Kedysi sme tento zjav vídavali na každom kroku. Išlo najmä o mládež v tínedžerskom veku, ktorá chcela byť v centre pozornosti napriek tomu, že hlásala myšlienku „byť v spoločnosti neviditeľný“. Podstatou emo štýlu bol predovšetkým výrazný, neprehliadnuteľný imidž. Základom bol účes, ktorý naoko pôsobil strapato a neučesane. Málokto však vie, že za emáckou frizúrou boli hodiny prípravy, kilo laku a tony vypadaných vlasov po tupírovaní. Hľadisko pohlavia v tomto prípade nehralo žiadnu úlohu, pretože vizáž bola rovnaká tak u chlapcov, ako aj u dievčat. Tmavé očné tiene, výrazné linky, čierny lak na nechtoch, to všetko ste na nich mohli nájsť.
Terč predsudkov: zásah do čierneho
Predpokladám, že aj väčšina z vás sa na tento štýl dívala (možno aj díva) kriticky alebo posmešne. Vo svete plnom predsudkov to však nie je žiadna novinka. Každému z nás sa čosi prieči, to je fakt. Emáci si však prešli ťažkým odporom zo strany „tých normálnych“, ktorí sa báli ľudí pútajúcich na seba pozornosť a vyjadrujúcich emócie bez okolkov. Keď sa na to ale pokúsime pozrieť z druhej strany, väčšina psychológov radí práve vyventilovanie svojho vnútra nezakrývaním svojich pocitov, nech sú akokoľvek negatívne alebo pozitívne. A čo s módou? Nie je práve čierna farba považovaná dokonca za najvhodnejšiu pre styk s verejnosťou či spoločenské akcie? Vybrali si zrejme dobre. 🙂
Farebná je nová čierna
Po veľkom čierno-bielom boome, viditeľnom aj vo viacerých módnych značkách, prišlo výrazné spestrenie. Dôležitým prvkom emákov sa stali farby kontrastné k čiernej. Touto vlnou do našich končín dorazil štýl scene, ako doplnok emo. Praktizovali ho najmä dievčatá, ktoré mali vyzerať „rozkošne“, veľmi dievčensky a hravo. Do ich šatníka pribudla ružovo-čierna kombinácia, tutu sukničky, pásiky nahradili srdiečkami a privlastnili si aj mačičku Hello Kitty. Najväčší ošiaľ scene štýlu sme mohli sledovať pri pohľade na Avril Lavigne, ktorá je pre mňa prototypom emáckej ženy. Táto vlna už prestala smútiť a začala sa správať veľmi rebelsky.
Love story
Ako to už v romantike býva zvykom, na svete existuje vaša polovička, s ktorou sa k sebe perfektne hodíte. Emák a scenka tvorili ten najlepší pár v najlepšej kombinácii s najväčším smútkom a najväčšou radosťou zároveň. Mohli si tak požičiavať očné tiene, laky na nechty, dokonca aj nohavice (keďže tie sa v pánskom a dámskom prevedení od seba vôbec nelíšili). Upravovali si spolu vlasy, rezali si navzájom kožu (ako to legendy „predsudkárov“ vravia), spoločne plakali a fotili sa na koľajniciach. Počúvali rovnakú hudbu so srdcervúcim textom, menili si odznaky a bojovali proti vlne nepriateľov (zvaných tiež hiphopéri).
Emo na pokraji vyhynutia
Keď sa dnes okolo seba pozriem, žiadnych emákov nevidím. Kam sa podeli? Kde sú? Máte ich všade okolo seba. Sú to šťastní a úspešní mladí ľudia, avšak s vysokou tendenciou k extravagantnosti. Stále chcú vytŕčať zo spoločnosti, stále sú veľmi citliví a stále majú doma svoju zbierku odznakov, opaskov, čeleniek, rukavíc, kravát… Pravdepodobne tento rok navštívili koncert Simple Plan a chystajú sa práve na Green Day. Sú to tí istí ľudia a verte, že im to dáva zabrať, aby nechodili strapatí, zmachlení a aby až tak nevytŕčali z davu. Ani dnes nedokážu počúvať hiphop, priečia sa im pravidlá a veria, že nepatria do tohto sveta. Len už nie sú tínedžeri. 🙂
P. S.: Ak máte nejakú zaujímavú fotku zo svojho tínedžerského veku aj vy, pochváľte sa ňou v komentári pod týmto článkom. Za žiaden štýl sa netreba hanbiť. 😉
Komentovať