Lifestyle

Dream come true: Dvere do sveta žurnalistiky otvorené

S kolegami Martinou Štefánkovou a Viktorom Vinczem (Foto: Viktor Vincze)
S kolegami Martinou Štefánkovou a Viktorom Vinczem (Foto: Viktor Vincze)

Dni plné slnka a oddychu. Žiadne zápočty, žiadne skúšky. Dlhé letné večery. Pláž, more. L-E-T-O! Škoda, že počasie za mojím oknom ma neustále ubezpečuje, že je jeseň. A to krásne ročné obdobie, ktoré mám najradšej, je už dávno za nami. Ale ani kvapky dažďa nemôžu zmyť moje spomienky na tohtoročné leto a dvojtýždňovú stáž v Televízii Markíza.

Vedeli ste, že momentálne čítate tretí najlepší študentský on-line časopis na Slovensku? A práve vďaka Unipo Pressu a celoslovenskej novinárskej súťaži stredoškolákov a vysokoškolákov Štúrovo pero som mohla nakuknúť do sveta žurnalistiky. So šálkou horúceho kakaa som sa ponorila do svojich spomienok, aby som aspoň na chvíľu mohla vrátiť čas…

Cena Televízie Markíza z tohtoročného Štúrovho pera (Foto: Michal Ivan)
Cena Televízie Markíza z tohtoročného Štúrovho pera (Foto: Michal Ivan)

Nedeľa 07. 08. 2016: Od Tatier k Dunaju

Je niečo okolo 5.00 letného času. Bežný študent sa o takomto čase otáča na druhý bok a ja si balím posledné veci, ktoré nie a nie sa zmestiť do kufra. Dobojované, zbalené. Dobrodružstvo sa začína v žltom vlaku. Predpoludním vystupujem na bratislavskej hlavnej stanici, ktorá sa vôbec nepodobá na hlavnú stanicu, ale skôr na menšie bludisko či ulicu v New Yorku. Po ceste do môjho dočasného bytu si spolu s Janou Kirschner spievam: „Bývam v cudzom meste, plnom cudzích ľudí…“ Pripravená a odhodlaná urobiť „dieru do sveta“ som v horúcom karloveskom byte začala snívať svoj mediálny sen…

Pondelok 08. 08. 2016: Začiatok začiatkov

Zvoní budík. Ani ma to veľmi neprekvapuje, keďže som v noci nemohla zažmúriť ani pol oka. Poriadna časová rezerva to istí. Pripravujem sa na začiatok svojej stáže. Raňajky ako vždy nestíham. Bežím miernym kopcom a o pár minút nasadám do električky. O chvíľu vystupujem na zastávke Lafranconi (Kto bol Lafranconi?). Obzerám sa a čakám, kedy príde autobus 37. Pozriem sa na druhú stranu niekoľkoprúdovky a vidím, ako mi jediný autobus, ktorý ide do Markízy, ušiel pred nosom. Ďalší príde o 20 minút. Po dlhom čakaní a ešte dlhšom cestovaní vystupujem na zastávke TV Markíza. Ale kde je budova televízie? Intuitívne kráčam za menším davom ľudí. O pár krokov stojím pred hlavným vchodom do Markízy. Čakám na recepcii a neskôr sa zoznamujem so svojou šéfkou Ľudmilou Rácekovou. Vchádzam do redakcie markiza.sk. Zoznamujem sa so svojimi kolegami. Za všetkých spomeniem Kamila Konkoľa Martinu Štefánkovú. Dostávam vlastný stôl, superpohodlné kreslo. Idem na poradu. Tam sa zoznamujem s ďalšími skvelými ľuďmi. Neskôr dostávam svoju prvú úlohu. Píšem krátke životopisy hercov z novopripravovaného seriálu Atletiko Cvernofka. Po splnení úlohy sa končí prvý deň mojej stáže.

Usmej sa, fotíme (Foto: Jana Tomaškovičová)
Usmej sa, fotíme (Foto: Jana Tomaškovičová)

Utorok 09. 08. 2016: Prvé riadky

Bratislavské rána bývajú ťažké. A horúce. Obľubujem si cestovanie. Kto bol ten Lafranconi? Musím si to vygúgliť. Prichádzam do práce. Dnes už s kolegyňami z redakcie markiza.sk a z oddelenia marketingu. Pokúšam sa napísať prvý článok pre Markízu. Reakcie kolegov sú nad moje očakávania. O pár minút uzrie svetlo webu. Píšem ďalej, vychádza môj druhý článok. Pracovný deň uzatváram ďalším uverejneným textom. Toto som naozaj nečakala!

Víkend 12. až 14. 08. 2016: Zaslúžený oddych

Až v piatok zisťujem, že mám voľný víkend. Čo s ním? Teším sa, že po pracovnom týždni mám čas ísť aj do mesta. Ale najprv si doprajem poriadny spánok. Poobede spoznávam naše hlavné mesto. V kútiku duše spomínam na cenu prešovskej zmrzliny (35 centov za kopček). Zo svojho študentského vrecka platím v Bratislave za jednu porciu obľúbenej letnej pochúťky dve eurá. V nedeľu začínam pracovať na svojej prvej reportáži v Televízii Markíza. Pripravujem si otázky na nášho strieborného medailistu Mateja Beňuša. 

Pondelok 15. 08. 2016: Mám medailu

Skorý budíček ma vyháňa z postele. V Záhorskej Bystrici musím byť už skoro ráno. Strieborný Beňuš najprv zavítal do Telerána. Prvýkrát sa túlam po chodbách Markízy. Na vlastné oči vidím natáčanie obľúbenej rannej relácie. Na chodbe sa stretávam s milým a príjemným pánom, ktorý slušne pozdraví ako prvý. Až neskôr si uvedomím, že je to režisér Zdeněk Troška. A už je to tu. Rozhovor dopadol nad moje očakávania. Náš olympionik mi mimo kamier podáva svoju striebornú medailu z Ria. Úžasný pocit! Neskôr si v redakcii spomínam na vedomosti z predmetu audiovizuálna produkcia a postprodukcia. Niečo si pamätám, a tak strihám svoju prvú reportáž. Kameramani a strihači v jednom doplňujú všetko potrebné a o pár minút je moja prvá reportáž na svete.

Strihám, striháš, striháme (Foto: Jana Tomaškovičová)
Strihám, striháš, striháme (Foto: Jana Tomaškovičová)

Piatok 19. 08. 2016: Tvárou v tvár

„Janka, ahoj, zajtra by si urobila rozhovor s Viktorom Vinczem.“ Takýto odkaz ma čakal na sociálnej sieti od mojej kolegyne Martiny Štefánkovej. A tak si do neskoro skorých nočno-ranných hodín pripravujem otázky na Viktora a sledujem predchádzajúce časti webovej relácie Tvárou v tvár. Ráno dolaďujem detaily s Maťkou. Nasvetľujeme priestor, zvučíme, zároveň máme krátku redakčnú poradu ohľadom pripravovaného DOD. O dvanástej sa zoznamujem s Viktorom. Začíname natáčať. Príjemný rozhovor s príjemným mužom. Nesmie chýbať zopár selfie na pamiatku. O chvíľu strihám natočený materiál. Areál Markízy začína mať festivalový charakter. Absolvujem prehliadku všetkých štúdií a celého areálu, aby som zajtra nezablúdila. Poobede ma čaká veľká porada o DOD. Spoločne si prechádzame scenár a všetky detaily. Uvedomujem si, že to bol posledný bežný deň mojej stáže. Začínam cítiť nostalgiu…

Sobota 20. 08. 2016: Koniec dobrý, všetko dobré

Ak si chcete prečítať viac o Dni otvorených dverí Televízie Markíza, kliknite na tento odkaz.

Jana Tomaškovičová

Som zakladateľkou a šéfredaktorkou študentského časopisu Unipo Press, čím sa splnil jeden z mojich snov :). Vďaka práci v časopise som na celoslovenskej novinárskej súťaži Štúrovo pero získala stáž v redakcii markiza.sk. Nemám rada stereotyp, takže aj v časopise prispievam do rôznych kategórií, ale mojou vášňou sa stali divadlá a divadelné predstavenia :)

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *