Lifestyle

Dospelosť milión

Temná vyhliadka mladých dospelákov (Foto: Silvia Chomaničová)
Temná vyhliadka mladých dospelákov (Foto: Silvia Chomaničová)

Niekedy nám dobre poradia, inokedy máme ich rád akosi dosť. S rodičmi je to stále na vážkach, či sa budeme kamarátiť, alebo nie, no aj tak ich rovnako milujeme a len tak ľahko sa nevzdáme tepla domova. Ach, domov, sladký domov.

Stáva sa, že každé dieťa (svojich rodičov) má už sladkého domova trošku dosť. Chce sa osamostatniť a vládnuť si samo vo vlastnom kráľovstve. Myšlienky sebestačnosti prichádzajú najmä v posttínedžerskom vysokoškolskom veku, keď sa už o seba vieme postarať. Alebo nevieme? Zisťujeme, že sú niektoré „chúlostivé záležitosti“, o ktorých nám rodičia asi zabudli povedať. Ups!

Môže sa nám stať (čítaj: často sa stáva), že sa práve presúvame z detskej izby do reálneho života, kde sa aj chceme hrať, aj veľmi nechceme, a prichádzame na to, že život prináša kruté chvíle, s ktorými sa ťažko vyrovnávame. Problémy, na ktoré si časom zvykneme, no zo začiatku sa zdajú riadnou pohromou. Základným pravidlom je preto priznať si, že nie sme až takí skvelí, výnimoční a perfektní, ako nám to rodičia kedysi vraveli. Že všetko, čo urobíme, je bezchybné a dokonalé. Že vieme nádherne kresliť, spievať, je z nás superstar, československý talent, americký idol, farmár roka a dievča za milión. Že všetko, čo uvaríme, sa dá zjesť a naša polovička si preto nikdy neobjedná pizzu. Podobne to vyzerá, aj keď si hľadáme prácu a pýšime sa svojím titulom a diplomom, lebo rodičia povedali, že sme veľmi múdri a šikovní. Za modrú knižku (česť červeným výnimkám) nám kúpili hodinky, tablet, tortu, auto… a čo na to nový šéf? „Môj zlatý, moja zlatá, to, že sa tvoj diplom vyníma v mamkinej vitrínke, ešte neznamená, že ho nemá každý druhý.“ A z nás je opäť raz človek milión. Makovci, vitajme v realite. Život nám často ukazuje, ako veľmi sme sa v sebe mýlili, a naše uši už prestávajú byť šteklené. Nepríjemný pocit sa dostavil a my máme na výber z troch možností.

Po prvé, začneme plakať tak, že dôjdu všetky vreckovky sveta, zaplavíme slaným morom svoj byt, vytopíme susedov a budeme nútení vysťahovať sa s tým jedným svetrom, ktorý nám potopa sĺz nezničí (a verte, že práve ten jeden neznášate a opticky vám pridáva kilá).

Po druhé, utečieme späť do otvorenej rodičovskej náruče a donútime mamku s ockom, aby nám donekonečna opakovali krásne lichotivé slová, ktoré v reálnom svete nemožno počuť.

Po tretie, kúpime si kávu, tá sa predsa vždy zíde.

Po malej úvahe zisťujeme, že naše problémy nemajú logické riešenie. Ostáva nám teda dospieť. Tancujme v tme, spievajme v sprche a prestaňme kupovať polotovary. Bona fortuna!

Simona Lazorová

Možnosť niečo vám napísať sa mi spája s lifestylom a hlavne módou. Pozrite
sa preto spolu so mnou na všetko, čo práve letí.

Komentovať

Komentovať

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *